Časť 3

Z pohľadu Evelyn
Potichu som prešla cez celý dom až hore do mojej izby. Zasvietila som si iba malé svetielko, keďže som vedela, že keby som zasvietila celý luster, popod dvere by to zákerné svetlo prešlo a zobudilo by najmä Penny, a tíšiť 5ročné decko o 1 ráno sa mi naozaj nechcelo. Bola som taká unavená, že som zaľahla ešte v tom, v čom som bola na premiére filmu.
____________________
"Evelyn, slniečko, vonku ťa čaká nejaký chlapec." triasol niekto so mnou.
Určite to bola mama, lebo len ona ma volá "slniečko", a neznášam to! Veď mám 18 rokov, nie som žiadne decko .. Chcela som jej to povedať, ale nejakým spôsobom som sa ovládla.
"Áno.. 10 minút"
V tom som si spomenula. Harry! Musela som sa zasmiať. Rýchlosťou blesku som sa prezliekla, odmaľovala a znovu namaľovala, prečesala vlasy, a spravila som si rannú hygienu. Skôr, ako som otvorila dvere, išla som ešte za maminou.
"Elle ešte spí, že?"
"Áno, prečo?"
"Nehovor jej, že tu bol Harry, zošalela by .. "

Z pohľadu Harryho
Niekto otvoril dvere. Bola to Evelyn a mala záchvat smiechu. Nasadla ku mne do auta.
"Ahoj." pozdravil som ju a usmial som sa.


Z pohľadu Evelyn
"Čau." odzdravila som a falošne som sa usmiala.
Takmer celú cestu sme mlčali, preto Harry zapol rádio. Pomaly prepínal stanice. Zastavil až na tej, kde akurát hrala ich pieseň. Harry si začal pospevovať spolu s rádiom. Zazrela som naňho so slovami:
"Jasné, už len toto tu chýbalo."

Časť 2

Ja ich neznášam. Vedľa mňa sedeli snobi z One Direction.
"Ahoj, ja som Harry, toto je Niall, Louis, Zayn a Liam." Predstavil seba a ostatných nejaký chalan s výbuchom na hlave.
"Evelyn." chladnokrvne som odvetila.

Z pohľadu Harryho

Okamžite som Evelyn spoznal, preto som sa jej aj prihovoril. Je to tanečníčka, videl som ju už takmer všade a už aj v telke sa mi páčila. Naživo bola ešte krajšia.
"Že si ty tanečníčka? Poznám ťa."
"Áno." odpovedala bez najmenšieho záujmu, dokonca sa na mňa ani nepozrela.
"A išla by si so mnou zajtra von?" spýtal som sa jej.
"Ehm .. nooo.. no áno.."

Z pohľadu Evelyn

Namyslený pako. Čo si akože myslí? Že sa doňho zamilujem len preto, že je slávny? Nech zabudne.
Zvyšok filmu som nejako pretrpela. Asi hodinu som čakala na Olivera a aj tak vôbec neprišiel, lebo keď som mu zavolala, povedal, že je u Loly.
"Môžem ťa odviezť domov?" chytil ma niekto za rameno.
Zase tam bol ten chalan, čo ma celý film otravoval, tuším, že sa volá Harry.
"Ďakujem, áno."
Nechcela som byť na neho zlá, ale ja ich proste neznášam a svoj názor len tak nezmením.
Celú cestu mi niečo rozprával. Po pravde, moc som ho nepočúvala, nezaujímalo ma, čo hovorí. Len som prikyvovala a občas niečo povedala.
"Ďakujem za zvezenie. Tu bývam." usmiala som sa.

Z pohľadu Harryho

Mala tak nádherný úsmev, že v momente, keď sa na mňa pozrela a usmiala som sa, stratil som reč. Vôbec som nevedel, čo mám povedať, tak som sa tiež usmial. Asi po minúte ticha sa mi podarilo dať dokopy vetu a vytisnúť ju zo seba.
"Kedy mám zajtra prísť?"
"Dajme tomu o 11tej." povedala a vystúpila z auta
Počkal som, kým vstúpi do domu a až potom som odišiel. Stále som mal pred očami jej krásny úsmev.

Ospravedlňujem sa, že to neskončilo žiadnou zápletkou, ale musím ísť teraz preč :) Pokúsim sa čo najskôr pridať ďaľšiu časť :) Dúfam, že sa páči :) :) 
 

Časť 1

Ráno ma zobudilo slnko, ktoré aj cez zatiahnuté závesy preniklo do mojej izby. Pozrela som sa na iphone. 8:42. Super, konečne sobota a ja si nemôžem ani pospať. Vstala som, otvorila veľké drevené dvere a zbehla som dolu. Zacítila som príjemnú vôňu toastov."Hmm.. Dobré ránko." usmiala som sa.
"Doblé." pozdravila Penny a ja som si ju musela vziať na ruky.
Poriadne som ňou zatočila, dala som jej pusu a posadila som ju naspäť na miesto. Zo stola som si vzala toast a sadla som si. Rýchlo som to schrúmala a utekala zobudiť Olivera."Nó! Vstávaj! Oliveeeer! .. hú! Nezobudíš sa?!" triasla som ním.Pomaly rozlepil oči a ešte zachrípnutým hlasom zo spánku mi odpovedal."Áno.. áno, už som hore.. čo chceš?""Že ma dnes odvezieš na tú premiéru filmu?" nahodila som psie oči.
"Hm.." súhlasil.
Asi ma moc nevnímal, ešte určite napoly spal. Spokojná som odišla a išla som si nalakovať nechty červeným lakom. Sadla som si do výklenku k oknu a pozrela som sa na Big Ben.
"Môžem si požičať aj ja?" spytala sa Elle.
"Na." podala som jej ho.
_________________
Celý deň ubehol neuveriteľne rýchlo. Keď sa už začalo stmievať, vybrala som si zo šatníka veci a obliekla som si ich.
"Oliver, môžme?" vošla som do jeho izby v červených kraťasoch po pás, šedom voľnejšom tričku, bielych topánkach na vysokom podpätku a maličkou kabelkou."Jasné." usmial sa.
Rozlúčila som sa s tým, že prídem asi až v noci a nastúpili sme do auta.
"Čakám ťa asi tak o polnoci." zasmiala som sa.
"Ja nemôžem." zaškeril sa plný škodoradosti, že sa nemám ako dostať domov.
"Čooo? Ideš k Lole?" podpichla som ho.
Lola je jeho priateľka, ale Oliver o nej nerád hovorí.. Vždy sa červená ako paprika. Neodpovedal mi.
"Oliver! Tak mi aspoň nechaj auto.."
"Ale to nepôjde."
"Dobre, tak ťa čakám o polnoci." oznámila som mu a vystúpila, keďže sme už boli na mieste.
Prišla som len tak - tak, film sa už skoro začal. Sadla som si na svoje miesto a poobzerala som sa okolo seba.
"Nie, to snáď nie je možné!" povedala som si v mysli.

Úvod :)

Ahojte, volám sa Evelyn a mám 18 rokov. Jedna z mojich záľub je aj tanec. Vystupovala som už niekoľkokrát v telke a tancovala vo veľa videoklipoch. Mám tmavo-hnedé, dlhé, kučeravé vlasy, som dosť vysoká a aj chudá. Naša rodina sa skladá z mamy, otca, 14ročne Elle, 5ročnej Penny a 19ročného Olivera. Sme celkom bohatí, keďže mamina je módna návrhárka a ocino riaditeľ hudobnej školy. Mám svoju vlastnú izbu (ako každý z nás) a aj šatník. Aha, a to najdôležitejšie - neznášam 1D, no Elle ich miluje. Mám 3 najlepšie kamarátky: Eleanor, Hannah (Hanny) a Claire.