Z pohľadu Evelyn
Potichu som prešla cez celý dom až hore do mojej izby. Zasvietila som si iba malé svetielko, keďže som vedela, že keby som zasvietila celý luster, popod dvere by to zákerné svetlo prešlo a zobudilo by najmä Penny, a tíšiť 5ročné decko o 1 ráno sa mi naozaj nechcelo. Bola som taká unavená, že som zaľahla ešte v tom, v čom som bola na premiére filmu.
____________________
"Evelyn, slniečko, vonku ťa čaká nejaký chlapec." triasol niekto so mnou.
Určite to bola mama, lebo len ona ma volá "slniečko", a neznášam to! Veď mám 18 rokov, nie som žiadne decko .. Chcela som jej to povedať, ale nejakým spôsobom som sa ovládla.
"Áno.. 10 minút"
V tom som si spomenula. Harry! Musela som sa zasmiať. Rýchlosťou blesku som sa prezliekla, odmaľovala a znovu namaľovala, prečesala vlasy, a spravila som si rannú hygienu. Skôr, ako som otvorila dvere, išla som ešte za maminou.
"Elle ešte spí, že?"
"Áno, prečo?"
"Nehovor jej, že tu bol Harry, zošalela by .. "
Z pohľadu Harryho
Niekto otvoril dvere. Bola to Evelyn a mala záchvat smiechu. Nasadla ku mne do auta.
"Ahoj." pozdravil som ju a usmial som sa.
Z pohľadu Evelyn
"Čau." odzdravila som a falošne som sa usmiala.
Takmer celú cestu sme mlčali, preto Harry zapol rádio. Pomaly prepínal stanice. Zastavil až na tej, kde akurát hrala ich pieseň. Harry si začal pospevovať spolu s rádiom. Zazrela som naňho so slovami:
"Jasné, už len toto tu chýbalo."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára